Príjem dôvery (definícia, formát) | Ako to funguje?

Čo je potvrdenie o dôveryhodnosti?

Trust Receipt je krátkodobé financovanie v podobe zmenky pre banku, v ktorej by sa splácala poskytnutá pôžička pri predaji tovaru (miestneho alebo vývozného) zákazníkovi.

Vysvetlenie

  • Spoločnosti zvyčajne nemusia mať dostatočnú hotovosť a peňažné ekvivalenty na to, aby mohli nakupovať zásoby od dodávateľa na uskutočnenie predaja, môžu však mať objednávky od zákazníkov. V týchto prípadoch oslovia bankára s krátkodobým úverom vo forme potvrdenia o dôveryhodnosti. Bankár by vykonal platbu za tovar zahraničnému vývozcovi alebo domácemu predajcovi. Pomocou inventára zakúpeného od dodávateľa môže spoločnosť uskutočniť ďalší predaj zákazníkovi, pri realizácii pohľadávky sa spláca úver získaný z banky nominálnou úrokovou sadzbou.
  • Dlžník (tj.) Osoba, ktorá sa obrátila na banku so žiadosťou o potvrdenie o dôveryhodnosti, musí mať primerané oddelenie získaného tovaru. Pravidelná správa sa vydáva bankárovi aj na základe dohody o prijatí trustu.

Formát potvrdenia o dôveryhodnosti

Používajú sa po celom svete bez jednotného formátu. Inými slovami, toto vydané bankou vo Veľkej Británii nemusí byť rovnaké ako v USA.

Základné požiadavky sú tieto:

  • Dátum prijatia trustu
  • Bola prijatá príloha k objednávke na predaj
  • Povaha zakúpeného tovaru (priložený, ak je získaný)
  • Schválenia získané od príslušných orgánov (v prípade dovozu)
  • Údaje o bankovom účte zahraničného vývozcu
  • Ďalšie podmienky požadované bankou

Ako funguje Trust Receipt?

Proces je v skutočnosti dosť komplikovaný, najmä v prípade dovozných alebo vývozných transakcií, pretože tie musia byť v súlade s ustanoveniami miestneho colného aktu a s nimi súvisiacimi pravidlami (ak existujú).

Základný proces je nasledovný:

  • Zákazník požiada banku o získanie dôveryhodnosti vyplnením požadovaných formulárov a dokončením potrebného procesu.
  • Banka, ktorá je spokojná s dokumentáciou, ustanovuje zákazníka ako svojho zástupcu, ktorý v mene banky zakúpi tovar, ktorý požaduje.
  • Pri prijatí tovaru banka zaplatí dodávateľovi tovaru protihodnotu za nákup v dohodnutých termínoch.
  • Platba sa uskutočňuje iba na bankový účet, ako je uvedené v doklade o dôvere.
  • Získaný tovar sa oddelí a uskladní v sklade dlžníka až do jeho predaja.
  • Banka je pravidelne informovaná o konečnom zostatku statku a jeho stave.
  • Nákupná protihodnota realizovaná pri predaji sa najskôr použije na vyrovnanie istiny a úroku z príjmu dôveryhodnosti.

Ako sa líši príjem z obchodného dokladu od akreditívu?

Ďalšia otázka teda znie: Ako sa líši obchodný úver od akreditívu?

  • Akreditív je záruka poskytnutá zahraničnej strane miestnym bankárom za platbu protiplnenia za transakcie. Nejedná sa o nástroj, pomocou ktorého je suma platená bankou a následne inkasovaná od dlžníka, ako v prípade potvrdenia o dôveryhodnosti. Pri medzinárodných transakciách sa strany navzájom nemusia poznať.
  • V týchto prípadoch nie je zahraničný dodávateľ chránený pred rizikom zlyhania svojho zámorského zákazníka. Predajca by preto chcel, aby mu kupujúci poskytol záruku od svojho bankára s uvedením, že banka bude povinná zaplatiť mu protihodnotu, ak dôjde k zlyhaniu zákazníka. Banka by na tento účel účtovala províziu od zákazníka za záruku a nie za úrok v prípade prijatia dôvery.
  • Inými slovami, v obchodnom úvere banka vystupuje ako príkazca a dlžník je jej agentom. Zatiaľ čo v akreditíve banka iba zaručuje platbu zahraničnému predajcovi a ručí iba v prípade zlyhania miestneho zákazníka. Z tohto dôvodu banka účtuje prvý poplatok v prípade akreditívu, ale druhý poplatok v prípade prijatia trustu.

Prvým a počiatočným krokom je teda zabezpečenie toho, aby dlžník mal pripravené dokumenty na získanie dôveryhodného úveru, preto by základné predpoklady boli:

  • Zmenka (BOE) akceptovaná kupujúcim (Objednávka predaja je iba zámerom nákupu, ale BOE je akceptáciou platby!)
  • Faktúra, ak už bola na kupujúceho predložená
  • Schválenie colnými orgánmi (ak bolo získané - v prípade vývozu)

Vyššie uvedené sú tiež všeobecné a sú bežné v jednotlivých krajinách. Banky na základe miestnych zákonov vyhľadávajú ďalšie dokumenty.

Výhody

# 1 - Ľahký zdroj financií

Banky zvyčajne neváhajú poskytnúť úver dôveryhodnosti. Je to preto, lebo je isté, že peniaze by sa vrátili s úrokom, akonáhle by sa tovar predal. Pre banku aj pre dlžníka je to obojstranne výhodná situácia, pretože banka dostáva peniaze vo forme úrokov a spoločnosť zarába peniaze bez toho, aby musela pôvodne investovať.

# 2 - Okamžitá likvidita

Hotovosť, ktorá je inak k dispozícii, sa môže použiť na iný prevádzkový kapitál a na investičné účely. To umožňuje spoločnosti efektívne spravovať pokladnicu.

Nevýhody

# 1 - Nadmerná kontrola

Banky kladú na zákazníka veľa podmienok. Niekoľko podmienok je:

  • Samostatne udržiavať zásoby týkajúce sa dôveryhodnosti
  • Pravidelne udržiavať a vydávať správy pre banku.
  • Doložka, že „banka môže v prípade potreby vykonať audit zásob“
  • Obmedzenie nákladov

Spoločnosti môžu vzniknúť ďalšie náklady, pokiaľ ide o úroky a splnenie ďalších podmienok bánk. Je potrebné vykonať analýzu nákladov a prínosov tejto existujúcej skupiny.

# 2 - Nadmerná dokumentácia

Dôveryhodný kredit nezískate, pokiaľ nezadáte minimum z vyššie uvedených dokumentov. Prakticky nie je možné získať colné odbavenie na vývoz tovaru k zákazníkovi bez skutočnej výroby tovaru.

( Poznámka: Najprv kúpite tovar a potom spracujete predaj.)

Záver

Najlacnejším zdrojom financovania s porovnateľne flexibilnou dobou splatnosti je teda príjem dôvery. Zdroj je možné zvoliť pomocou požadovanej analýzy nákladov a prínosov a predložením potrebných dokumentov.